Vláda Karola XII., Storočie Ľudovíta XIV. (Antikvariát)

Stav knihy: zachovalá, málo čítaná, po fajčiarovi

Prebal: zachovalý

 

Spisovateľ a filozof Voltaire (1694 - 1778) bol viac ako pol storočia duchovným vládcom francúzskej monarchie a jeho myšlienky nachádzali odozvu v celej Európe. Pestoval všetky dobové literárne žánre a venoval sa aj histórii. Vo svojej literárnej ctižiadostivosti videl v histórii nielen vedu ale i umenie.

 

Prvé historické dielo Vláda Karola XII. (vyšlo v roku 1731) začal písať vo vyhnanstve v Anglicku. Jeho záujem už nejaký čas priťahovala takmer románová postava švédskeho kráľa Karola XII. Tento nevšedný človek ešte žil v pamäti Voltairových súčasníkov, zaujímal ich a udivoval.

 

Životný príbeh Karola XII. vidí Voltaire ako tragédiu s expozíciou, zápletkou, peripetiami a rozuzlením, na jeho osude chcel ukázať žijúcim panovníkom nezmyselnosť a márnosť veľkých výbojov. V tomto zmysle vyzdvihuje cára Petra I., ktorý zo svojich poddaných sformoval národ, a stavia ho do protikladu s Karolom XII., ktorý sa usiloval iba o vlastnú slávu.

 

Storočie Ľudovíta XIV. zamestnávalo Voltairovu myseľ dvadsaťpäť rokov. Jeho prvotným úmyslom bolo osláviť obdobie vlády Ľudovíta XIV., ale neskôr sa k nemu pridružil zámer podpichnúť touto chválou Ľudovíta XV., pretože nestál o Voltairove služby a rady. Autor si preto všíma nielen vojenské a diplomatické udalosti, čiže v dnešnej terminológii francúzsku zahraničnú politiku, no i politiku vnútornú - rozvoj obchodu, námorného obchodu, financie, správu, vedu, literatúru, umenie, náboženstvo. Hoci sa mu nepáči, že druhoradí historici hojne píšu o súkromí a výrokoch panovníkov i vysokopostavených osôb, sám, v úsilí uviesť niektoré nepravdivé tvrdenia na pravú mieru, venuje pozornosť kráľovým ľudským vlastnostiam a vzťahom na dvore.

 

Pri písaní historických diel použil Voltaire mnohé hodnoverné dokumenty: diela historikov predchádzajúcich období, listy vyslancov, svedectvá kráľovských dôstojníkov, očitých svedkov, prečítal množstvo pamätí rozličných osôb, listovne sa obracal s problémami na žijúcich vzdelancov a celý pozbieraný materiál podrobil príslovečnej zvedavosti a kritickému pohľadu svojho ducha. Týmto pohľadom sa pokúša dovidieť za hranice jednej krajiny, jedného národa, pokúša sa postihnúť dejiny ľudstva.